superpotraviny

Chcete byť zdravé a štíhle? Stavte na superpotraviny

Ovocie je zdravé, ale len niektoré sa radí medzi tzv. superpotraviny.


Komu česť, tomu česť. A platí to aj v ríši potravín. Mastný hamburger a údeniny vymeňte za superpotraviny. Že vám ich názov pripadá veľa nadnesený? Možno. Ale nenechajte sa pomýliť: skutočne existujú a pomáhajú nám bojovať proti mnohým chorobám, okrem iného aj rakovine.


• Mandle - vláknina obsiahnutá v mandliach a orieškoch znižuje vstrebávanie tuku a napomáha chudnutiu. Mandle navyše pomáhajú znižovať krvný tlak a obsahujú vitamín E, ktorý posilňuje obranyschopnosť - okrem iného aj proti rakovine.

• Kel - zo štúdie Michiganskej univerzity vyšiel kel ako víťaz. Ženy, ktoré jedli viac ako tri šálky (tri malé porcie) kelu týždenne, znížili riziko rakoviny prsníka o päťdesiat až sedemdesiat percent.

• Ružičkový kel - zelenina, ktorú ste v detstve nenávideli, vám pomôže uchovať si mladosť. Ružičkový kel obsahuje veľké množstvo vitamínov A a C, ktoré podporujú imunitný systém. Vitamín C je navyše potrebný pre tvorbu kolagénu, ktorý udržuje pokožku hladkú a bez vrások.

• Káva - jedna až tri šálky kávy denne znižujú riziko úmrtia na ochorenia srdca o celých 25%. Antioxidanty v káve navyše pomáhajú bojovať proti rakovine a v kombinácii s niektorými kyselinami znižujú náchylnosť k zápalom.

• Kari - týmto korením rozhodne nešetrite. Konzumácia kari raz až dvakrát týždenne znižuje riziko vzniku demencie o polovicu. Kurkumín, pigment obsiahnutý v kari, dokáže rozpúšťať škodlivé látky, ktoré sa ukladajú v mozgu, a je tiež účinný v potláčaní nádorových buniek.

• Hrozno - šupky čerstvého červeného hrozna obsahujú resveratrol, ktorý udržuje mozog svieži a pomáha proti rakovine aj ochoreniam srdca. Čo viac si môže priať dnešný človek, ktorý najčastejšie zomiera práve na rakovinu alebo srdcové choroby, a ak neumrie, väčšinou ho postihne demencia?

• Huby - prídavok húb do potravy pokusných zvierat podporil ich imunitný systém, ktorý bojuje proti infekciám a nádorovým bunkám. Je možné, že rovnakú službu huby preukazujú aj ľudskej imunite. 

Marhule
   

Marhule obsahujú: 80 % vody, 12 % sacharidov, vitamín C, aminokyseliny, vitamíny skupiny B, betakarotén, vápnik, horčík, fosfor, draslík, železo, síru, kremík, mangán a meď.

Posilňujú vlasy, nechty aj pokožku, sú výborným zdrojom železa a ďalších prvkov, napríklad kremíka a draslíka, takže zabraňujú chudokrvnosti aj únave. Z vitamínov je dôležitý obsah provitamínu A, ktorý je potrebný pri letnom opaľovaní pokožky, vitamíny skupiny B aj vitamín C. Draslík pomáha udržiavať tonus svalov, odstraňuje únavu, spolupôsobí pri tvorbe tkanív a slúži ako prirodzené diuretikum – močopudný prostriedok. Obsahujú tiež vysoké množstvo betakaroténu, ktorý bráni negatívnym vplyvom voľných radikálov na náš organizmus a posilňuje imunitný systém. Ľudia, ktorí jedia potraviny bohaté na beta karotén, majú nižší výskyt zhubných nádorov. Konzumácia marhúľ zlepšuje krvotvorbu a kvalitu krvi. Marhule brzdia procesy starnutia, zlepšujú stav zraku.

Ovocie
  
Granátové jablko

Granátové jablká obsahujú približne 77% vody, vitamíny B, C, E a množstvo sodíka. Okrem toho obsahuje aj kyselinu listovú a pyridoxín. Zaujímavý je pomerne vysoký obsah medi, ktorá je dôležitá pre tvorbu červených krviniek. Vysoký obsah draslíka je výhodný pri artériovej hypertenzii. Taníny svojím sťahujúcim a protizápalovým účinkom pôsobia hojivo na podráždený tráviaci systém. Najsilnejšie v granátových jablkách sú však antioxidanty, najmä zo skupiny flavonoidov. Okrem protirakovinového a antiaterosklerotického pôsobenia sú prospešné aj pri kŕčových žilách alebo hemoroidoch.

Rastlina bola známa aj ako liek. Traduje sa, že kôra koreňov a šupka plodu vraj pomáhala proti pásomniciam. A že plod podporuje sexualitu.

  
Karambola

Karamboly (Averrhoa carambola) majú veľmi osviežujúcu, kyslejšiu chuť, pripomínajúcu zelené odrody jabĺk. Plody sú bohaté na vitamíny C, B1 a B2, ďalej obsahujú množstvo vápnika a cukrov. Najzákladnejšia výživová hodnota karamboly spočíva v pomerne dobrom obsahu vitamínu C, 100 g dužiny ho obsahuje asi 35 mg.

  
Liči

Liči (Litchi chinensis) majú vysoký obsah vody - asi 80%. Aromatické a príjemne osviežujúce plody ďalej poskytujú asi 1-3% bielkovín, 1.5% tuku, asi 18% sacharidov, vlákninu a kyseliny. Liči patria medzi vynikajúce zásobárne vitamínu C: 83 mg na 100g hmotnosti. Okrem toho sú priemerným zdrojom riboflavinu a fosforu. Obsahujú tiež niacín, thiamín, provitamín A a veľmi malé množstvo vápnika a železa. Čo sa týka energetických hodnôt, 100g dužiny zásobí telo 215 - 360 kJ.

   Hrozno

Hrozno obsahuje draslík, kyselinu listovú, vitamín C, E a vitamíny B. Je tiež plné antioxidantov. Šupky sú vynikajúce na zlepšenie trávenia, zároveň je hrozno zdravé aj pre srdce a prečistenie organizmu. Červené a tmavomodré odrody hrozna v porovnaní so zelenými obsahujú množstvo látok, ktoré chránia ľudské telo pred srdcovými a inými ochoreniami.

Vitamín C vo dvojici s vitamínom E je jednou z najlepších ochrán proti starnutiu. Vitamín E naviac zmierňuje bolesť svalov pri cvičení a po ňom a pozitívne pôsobí na nervovú sústavu a fyzickú výkonnosť. Omladzuje pleť a vlasy a pri hojení bráni vzniku hrubých jaziev.

Hrozienka majú vysoký obsah prírodného cukru, preto predstavujú vysoko energetickú potravinu vhodnú pre športovcov. Sto gramov hrozienok obsahuje až 280 kcal a okrem toho sú bohatým zdrojom draslíka a železa.

Nezabudnite, že hrozno je tiež overeným afrodiziakom.

  
Višne

Višne sú dobrým zdrojom draslíka; ten pomáha udržovať pravidelný rytmus srdca a zdravú pokožku. Naviac obsahujú nezanedbatelné množstvo vitamínu C .

Višne pomáhajú aj pri liečení porúch pamäte. Vedci zistili, že višňa je úspešná aj pri zápalových procesoch a zmierňuje bolesti pri artritíde. Pohár višňovej šťavy je ekvivalentom 0,3 gramu aspirínu a pohár mrazených višní sa rovná účinku 0,9 gramu aspirínu. Pravidelná konzumácia višní znižuje množstvo kyseliny močovej v tele, ktorá zapríčiňuje bolesti kĺbov. Aj jeden pohár višňovej šťavy dokáže zmierniť bolesti kĺbov. Pravidelné konzumovanie višní dokonca zabraňuje vzniku cukrovky a niektorých druhov rakoviny

Figy
   

Figy sú plodmi Figovníka obyčajného(Ficus carica). Z výživového i zdravotného hľadiska sú figy zaujímavé širokou škálou významných obsahových látok. Sú takpovediac energetickou bombou, ktorej sacharidová energia je sprevádzaná množstvom dôležitých vitamínov, minerálov a ďalších zaujímavých látok. Čerstvé figy obsahujú až 82 % vody, 12-23 % cukrov, prevažne glukózu a fruktózu, 1,4 % bielkovín, 0,2 tuku, 0,5-4,2 % pektínov, málo vitamínu C, ale celú škálu vitamínov skupiny B, teda B1, B2, B3, B6, kyselinu pantoténovú, listovú a betakarotén. Sú tiež dobrými dodávateľmi minerálov, najmä draslíka, vápnika, horčíka, fosforu, železa a zinku. Sušením sa všetky látky viacnásobne skoncentrujú, a teda i obsah cukru sa zvýši na 50-77 %, bielkovín na 6 % a obsah vody klesne na 18 %. Figy sa hodia nielen na priamy konzum, ale i výrobu lekvárov, džúsov, vína, zákuskov, pridávajú sa do mnohých jedál a po upražení sa z nich pripravuje originálna káva. V Indii sa mladé figové listy jedia dokonca ako zelenina.

Figy sú však nielen chutnou a výživnou poživatinou, ale i liekom, a to nielen plody, ale prakticky celá rastlina. Plínius napríklad tvrdil, že figy varené vo víne sú najlepším prostriedkom k rozháňaniu nádorov a opuchov. Stáročnými tradíciami sa vyskúšalo a overilo liečebné i podporné pôsobenie plodov figovníka pri srdcovocievnych ochoreniach, chudokrvnosti, únave, ako močopudný prostriedok i prostriedok na zmäkčenie stolice. Odvar fíg v mlieku sa používa na liečbu kašľa, bolesti v hrudi i krku, pri prechladnutí, angíne, preťažení hlasiviek. Odvar z listov zasa pomáha pri bronchiálnej astme, chorobách obličiek, proti hlístam. Listy majú aj protizápalový účinok, preto sa prikladajú na rany a vredy. Maceráty listov vo vodke sa v Arménsku používajú dokonca na liečenie malárie. Japonci zasa objavili vo figových plodoch protirakovinové látky, pôsobiace preventívne i brzdiace rozvoj rakovinových buniek.

Huby
  
Huby sú nielen chutné, ale aj zdravé. Sú totiž bohatým zdrojom esenciálnych aminokyselín, avšak na rozdiel od mäsa neobsahujú cholesterol. Sú tiež vynikajúcim zdrojom draslíka, hodia sa teda aj pre pacientov s vysokým krvným tlakom. Okrem toho obsahujú aj široké spektrum vitamínov. Najviac sú však cenené práve ako zdroj vápnika, horčíka, mangánu, železa, medi a draslíka.

Zlepšujú trávenie a napríklad hliva dokáže bojovať aj proti bakteriálnej, vírusovej či plesňovej nákaze v organizme.